Paranormal activity
www.ufo.SK
Národ Anasaziov
Náhle zmiznutie Indiánov z kmeňa Anasazi nedá archeológom spávať dodnes. „Nevieme, prečo dobre fungujúce skalné mesto opustili. Existujú viaceré teórie, ale nikto nedokáže určiť, ktorá z nich je správna,“ počúvame počas zostupu k ruinám pradávnych obydlí v národnom parku Mesa Verde, opradenom tajomstvami, na juhozápade amerického štátu Colorado.
Mesa Verde v preklade znamená Zelený stôl. A naozaj. Z veľkej púšte sa do výšky dvíha krajina pripomínajúca obrovský zelený stôl rozrytý kaňonmi, v ktorých sa ukrývajú prastaré obydlia Indiánov. Archeológovia ich objavili takmer šesťsto. Väčšina z nich má okolo dvadsať izieb. Cliff Palace je výnimka.
Do skalného útesu sa indiánske kmene Anasaziov nasťahovali okolo roku 1200. Vybudovali si mohutné sídlo so stopäťdesiatimi miestnosťami, dnes označované ako Palác v útese. Výklenok v skale im neposkytoval len ochranu pred vetrom, dažďom a snehom, chránil ich aj pred nepriateľmi. V tomto najväčšom obývanom previse Severnej Ameriky žilo temer stodvadsať ľudí.
Takmer po sto rokoch existencie však Anasaziovia miesto náhle opustili. „Údajne ich zlákali správy o lepšom živote, ktoré počúvali počas výmenných obchodov. Vybrali sa južným smerom s nádejou, že niekedy sa vrátia späť. Osud však rozhodol inak. Palác v útese zostal navždy opustený,“ približuje jednu z teórií archeológov náš sprievodca. Koncom 13. storočia totiž oblasť zachvátilo veľké sucho, ktoré zničilo úrodu. Ubúdalo aj pôdy vhodnej na obrábanie, míňali sa zásoby stavebného dreva a klesol počet lovnej zveri. Nasledovala takzvaná miniľadová doba. Sezóna vhodná na pestovanie plodín sa skrátila, Anasaziovia nemohli pokračovať v úspešnom farmárčení. Rozhodli sa preto skúsiť šťastie inde.
Súčasťou palácového komplexu sú aj posvätné miestnosti. Je ich až dvadsaťtri a svedčia o tom, že Anasaziovia mali dokonale prepracované náboženské rituály. Ceremónie vykonávali v okrúhlych izbách, takzvaných kivách. Všetky svätostánky vyzerali takmer rovnako - uprostred každého bolo ohnisko. Zo strany, kde bol otvor na ventiláciu vzduchu, ho chránila kamenná tabuľa. Ňou vraj vychádzali ľudia z podsvetia. Počas ceremónií prosili Anasaziovia svojich bohov o dážď a dobrú úrodu, čo bolo nevyhnutnou podmienkou každodennej existencie. Mnohí odborníci sú však presvedčení, že veľký počet obradných miestností využívali Indiáni aj inak. Prechodne v nich bývali napríklad návštevníci z príbuzných kmeňov a v zime slúžili útulné kivy s ohniskami aj na zohriatie ďalším.
Všetky izby v kamennom sídle sa našincovi zdajú neuveriteľne malé. „Obytné miestnosti majú okolo dvoch metrov,“ vysvetľuje nám sprievodca a s úsmevom dodáva, že pre tamojších obyvateľov poskytovali dostatok priestoru. „Anasaziovia boli vzrastom neveľkí, priemerný muž mal 165 cm a žena 153.“ Nedožívali sa ani vysokého veku - okolo 32 až 34 rokov. Iba málo jedincov dovŕšilo päťdesiatku.
Anasaziovia nepoznali kolesa ani nepoužívali ťažný dobytok. Len pre samotné zastrešenie stavby by museli dotiahnuť vlastnými rukami z asi sto kilometrov vzdialených horských pralesov viac než dvesto tisíc kmeňov vážiacich až pol tony. Pritom na každý z najväčších komplexov bolo podľa odhadu použitých asi päťdesiat miliónov kameňov.
Anasaziovia však vybudovali tiež tisíce kilometrov dlhu sieť rovník ciest v rátane mostov či nadjazdov, ktoré spájajú asi osemdesiat miest a sú až dvanásť metrov široké. Ponúka sa teda otázka, prečo to robili keď k pochodu by im stačili aj úzke cesty vznikajúci bez väčšej námahy. Ďalšou záhadou je rozsah ich hvezdárskych znalostí. Tiež ako jediný národ na svete zakomponovali do svojich stavieb 18,5 rokov trvajúci lunárny cyklus.
Národ Anasaziov, ich kultúra, náboženstvo a vyspelé zmýšľanie je dodnes záhadou a ani samotný popredný vedci si netrúfnu odpovedať na otázky ohľadom tohto národa a jeho záhadnom zmiznutí. Iba jedna vec je istá, a to že tento kmeň indiánov či národ našu planétu obýval.