Paranormal activity
www.ufo.SK
Záhada Bermudského trojuholníka
Bolo pár mesiacov po vojne a každodenné správy o mŕtvych vojakoch a zničenej technike sa stávali minulosťou. Až krátko pred Vianocami sa stalo čosi nezvyčajné. Z rutinného výcvikového letu zo základne Fort Lauderdale na Floride sa nevrátilo a bez stopy zmizlo päť lietadiel aj s posádkami. V ten istý deň za rovnako záhadných okolností zmizlo aj záchranné lietadlo, ktoré stratených letcov hľadalo. Bermudský trojuholník si práve vzal jednu zo svojich najznámejších obetí. Stalo sa to pred 63 rokmi.
14:00 5. januára 1945 vzlietlo z námornej základne Lauderdale na Floride päť torpédových bombardérov typu Gruman Avenger. Každé lietadlo s tromi mužmi na palube prešlo pred štartom obvyklou kontrolou a doplnilo zásoby pohonných hmôt. Malo ísť o naprosto bezpečnú akciu, pri ktorej sa mal vyskúšať chod strojov. Keď pozemný personál pozoroval, ako formácia vzlietla na oblohu a zmizla nad modrým Atlantickým oceánom. Letka č. 19 pokračovala v lete podľa predom stanoveného plánu trasy, ktorá bola rovnobežná s pobrežím Floridy. Zo začiatku bolo všetko v poriadku, ale o 15:45 zachytil radista na veži Lauderdalskej základne niekoľko prekvapivých správ, ktoré odvysielal veliteľ skúšobnej letky, dôstojník Charles Taylor. Hlasom, v ktorom sa zračil strach a údiv, hlásil veliteľ skupiny, že sa všetky prístroje zbláznili - nielen jeho vlastné, ale vo všetkých lietadlách prestali prístroje naraz fungovať.
“Akú máte polohu ?” pýtal sa radista.
Taylor to nedokázal určiť. “Všetko je zlé, ” zakričal “stratili sme sa. Dokonca ani more nie je na správnom mieste!”
Radisti na základni boli týmto nepochopiteľným zvratom udalostí vydesený a ďalej žiadali Taylora, aby upresnil svoju polohu. Ale ako minúty ubiehali, Taylorov hlas začínal byť čím ďalej tým viac nekľudný a zmätený a jeho správy dávali čím ďalej menší zmysel. Podľa jednej verzie udalostí zneli jeho posledné slová ako varovanie: “Nechaj nás na pokoji, pre boha...” a potom sa rozhostilo ticho. Ale “oni” ho nenechali na pokoji. Keď došlo k prerušenie rádiového spojenia, bol k oblasti, v ktorej sa podľa veliteľa základne pravdepodobne letka č. 19 nachádzala, vyslaný hydroplán. Na základni vedeli, že ak sa mužom prihodilo čokoľvek, dojde im tiež zanedlho palivo a budú musieť núdzovo pristáť na mori. Sami záchrancovia sa však mali stať ďalšou obeťou trojuholníka. Ako náhle hydroplán dosiahol hranicu, ktorá určovala oblasť pátrania, zmizol z dosahu radaru a padol, spolu so svojou posádkou, ktorú tvorilo trinásť mužov, v zabudnutie.
Strata šiestich lietadiel v rozmedzí niekoľkých hodín predstavovali pre americké vojenské námorné sily nebývalú mierovú pohromu. Správa z vyšetrovania udalostí ku ktorým došlo 5. januára, obsahovala 400 strán. Autor tohto úradného spisu zaujal stanovisko, že letka č. 19 spadla do mora vplyvom nešťastnej súhry niekoľkých náhodných faktorov. Tieto faktory predstavovali náhle zlé počasie, elektrická interferencia a pilotova chyba. Autor tiež prišiel k záveru, že veliteľ letky, dôstojník Charles Taylor, musel spanikáriť, skomplikovať situáciu a znervózniť svojich mladých a relatívne neskúsených mužov, ktorým potom povolili nervy. Čo sa týka straty hydroplánu, predpokladalo sa, že vybuchol vo vzduchu, napriek tomu, že nikdy nebol predložený dôkaz, ktorý by túto domnienku potvrdil. Nenašli sa žiadne olejové škvrny ani trosky a to samozrejme nedodáva veľkú dôveryhodnosť a správnosť tejto teórii.
Úradné vyšetrovanie amerického vojenského námorníctva uspokojilo len veľmi málo ľudí. Spisovateľov, ktorí sa zaoberali štúdiom početných správ o zvláštnych elektromagnetických odchýlkach pozorovaných v tejto oblasti, to však nepresvedčilo vôbec. Jednoducho povedané, bolo tu príliš mnoho otázok, na ktoré nedokázali šéfovia vojenského námorníctva odpovedať. Prečo nemohol napríklad dôstojník Taylor jednoducho letieť pozdĺž pobrežia Floridy, keď malo byť jasne viditeľné? Prečo sa navzdory rozsiahleho prieskumu, ktorý po nehode nasledoval, nenašli po vraku alebo telách žiadne stopy? Aká náhoda prinútila Taylora a jeho mužov, aby prerušili rádiové spojenie tak náhle? Strata letky č. 19 a záchranného lietadla, ktoré ju nasledovalo, vstúpila do dejín bermudského trojuholníku. Mnoho autorov predložilo k úvahe svoje vlastné obľúbené teórie: UFO, nadprirodzené sily, časové trhliny a psychické smršte, aby sme nezabudli vymenovať aspoň niektoré z nich. Hollywoodský režisér Steven Spilberg vzdal tejto téme hold tým, že zmiznutie letky č. 19 začlenil do svojho filmu Blízke stretnutia tretieho druhu. Navzdory pretrvávajúcemu záujmu sa však nikomu nepodarilo dostať tejto záhade na kĺb.
Avangery aj Mariner pritom boli považované za mimoriadne spoľahlivé lietadlá a ich posádky vybavili všetkým dôležitým na prežitie. Päť dní ich hľadali, ale márne.
Zmiznutie Flightu 19 spolu s inými nezvyčajnými zmiznutiami lodí a lietadiel sú živnou pôdou pre zástupy záhadológov, čo dalo podnet k vzniku mýtu o bermudskom trojuholníku. Prvýkrát tento názov použil až v roku 1964 novinár Vincent Gaddis, dovtedy nikomu nenapadlo hľadať za tragédiou cvičného letu nijakú záhadu. Pridali sa viaceré knižné bestsellery a záhada bermudského trojuholníka sa stala hitom.
Množili sa správy o ďalších zmiznutiach. Známy je mysteriózny príbeh lode Mary Celeste z roku 1872, ktorú našli opustenú a nepoškodenú. Po posádke nebolo ani stopy. Dokonca sa ako dôkaz vytiahla aj objavná plavba Krištofa Kolumba. Vraj sa deň predtým, ako nešťastní námorníci po dlhom strádaní konečne uzreli pevninu, objavilo na obzore čudné svetlo. Dokonca ho bolo vidieť aj pod hladinou. Stalo sa to práve v oblasti trojuholníka.
Časom sa každá nehoda v oblasti ohraničenej Bermudami, Miami na Floride a Portorikom začala pripisovať pôsobeniu záhadných síl. Najväčšiu popularitu tejto záhade priniesla kniha Američana Charlesa Berlitza Bermudský trojuholník - okno do kozmu. Iné teórie hovorili o havarovanom UFO na dne oceánu, ktoré svojím magnetizmom sťahuje pod vodu všetko, čo sa dostane do jeho dosahu. To, že sa potápali aj drevené koráby, autori tejto teórie ignorovali.
Pravda je, že označenie bermudský trojuholník dodnes nie je používané ako oficiálny názov oblasti. Americké námorníctvo na svojich oficiálnych stránkach tvrdí, že najpravdepodobnejšou príčinou zmiznutí je príroda a ľudské chyby. Väčšina prípadov vraj môže byť pripísaná práve im.
Oblasť trojuholníka je jednou z dvoch na celom svete, kde sa prejavuje anomália v magnetickom poli, tvrdí americké námorníctvo. Všade inde kompasy ukazujú smerom k magnetickému pólu Zeme, len tu smerujú ku skutočnému. Rozdiel je asi 20 stupňov. Ak odchýlku nekorigujú, navigátor sa ocitne úplne inde, ako chcel. Druhou takouto oblasťou je more východne od Japonska. Tamojší rybári ho nazývajú Diablovo. Aj tam došlo k niekoľkým záhadným zmiznutiam.
Američania za možnú príčinu tragédií považujú aj pôsobenie Golfského prúdu, ktorý je v týchto miestach mimoriadne silný a spôsobuje nepredvídateľné zmeny počasia spojené s lokálnymi búrkami. Prúd je potom v dôsledku svojej sily schopný takmer okamžite zahladiť akékoľvek stopy po havárii.
A potom, 17. apríla 1991, to vyzeralo, že sa konečne našiel kľúč k jej riešeniu. Výskumný tým, ktorý lovil pri pobreží Floridy poklady, vtedy objavil v hĺbke 225 metrov pod hladinou, v mieste len 16 kilometrov vzdialenom od pobrežia, vraky piatich lietadiel. Napriek tomu nebola posledná poloha avengerov nikdy stanovená, nebolo pravdepodobné, že by mohlo päť vrakov iných lietadiel ležať blízko pri sebe. Rozprávky o “strašných víroch” a iných príšerných paranormálnych javoch začali naraz strácať farbu.
Za dva týždne však vyšla pravda najavo. Skupina konzultantov zo záchrannej stanice na Havaji označili “lietadlá” za zbytky skupiny pohyblivých terčov z druhej svetovej vojny, ktoré sa používali na bombardovanie torpédami z malej výšky.
A tak zostáva miesto posledného odpočinku letky č. 19 dodnes neznáme. Nedostali sme sa o nič bližšie k tomu, aby sme zistili skutočný osud oných amerických vojakov, ako 5. januára 1945 zmizli na oblohe nad Atlantickým oceánom. Nie sme ani o mnoho múdrejší, čo sa týka neobvyklej sily, ktorá ich zničila...