Paranormal activity
www.ufo.SK
Tajomný atentát na prezidenta J. F. Kennedyho
Piatok, 22. novembra 1963, Dallas. Kolóna 35. prezidenta USA Johna Kennedyho prechádza ulicami texaského mesta a zdraví nadšený dav. O 12.30 padne niekoľko výstrelov: zmätená a bezradná ochranka, panika, Jackie celá od krvi. JFK po zásahu do krku, chrbta a hlavy padá na jej kolená. Krátko po prevoze do nemocnice je John Fitzgerald Kennedy mŕtvy. Onedlho zatýkajú údajného strelca, ktorý útočil z budovy knižného veľkoskladu. 24-ročný Lee Harvey Oswald je dodnes Kennedyovým oficiálnym vrahom. Dva dni po atentáte ho pri prevoze do stráženej väznice zastrelil Jack Ruby – majiteľ nočného klubu. Hypotézy a teórie: Len málo Američanov verí, že skutočným a jediným vrahom bol Oswald. Podľa niektorých zlikvidovala Kennedyho mafia, podľa iných po ňom išli kubánski emigranti, v žalúdku ležal aj špičkám zo zbrojárskeho priemyslu a hovorí sa tiež o spiknutí, za ktorým mali stáť CIA a Pentagón. Najneuveriteľnejšia teória: Tá oficiálna. Dodnes nie je presne jasné, koľko výstrelov padlo. Niektoré zdroje hovoria o troch, iné až o šiestich. Podľa mnohých svedkov prišli minimálne z dvoch rôznych miest a experti tvrdia, že z pušky, ktorá sa po Oswaldovi našla, nie je množné vystreliť viackrát v takom krátkom čase (asi 9 sekúnd) a pritom presne zasiahnuť cieľ. Údajne až 17 z vypočúvaných svedkov do troch rokov zomrelo. Len dvaja prirodzenou smrťou.
John Fitzgerald Kennedy je dodnes vo svete jedným z najznámejších amerických prezidentov. Jeho vrah však pre mnohých ľudí stále nie je známy. Pochybujú totiž, že usvedčili toho správneho.
Okná budovy s číslom 411 na ulici Elm Street v texaskom Dallase majú výhľad na námestie Dealey Plaza. V dobe atentátu v nej bol štátny sklad školských učebníc. V súčasností tu sídli okresný úrad. A na šiestom poschodí sa nachádza inštitúcia nazvaná jednoducho Múzeum na šiestom poschodí na Dealey Plaza. Vo vnútri, za sklenenou vitrínou, uvidíte miesto pri schodisku, kde policajti našli medzi škatuľami zastrčenú ostreľovaciu pušku so zameriavačom, ktorá zabila prezidenta. Z ostatných okien však môže návštevník pozerať von. Pod ním je Elm Street, po ktorej vtedy prišla prezidentská kolóna. Prechádzala cez Dealey Plaza smerom k neďalekému podjazdu, keď sa ozvali výstrely.
Exponáty múzea umožňujú návštevníkom zoznámiť sa s Kennedyho životom aj smrťou. Predstavujú oficiálnu verziu atentátu, aj pochybnosti, ktoré nasledovali. Keď sa zmieňujú o mužovi menom Lee Harvey Oswald, označujú ho za "údajného atentátnika". Oswald mal v čase atentátu 24 rokov. V sedemnástich vstúpil do námornej pechoty, prešiel výcvikom ako obsluha radaru, ale učil sa tiež strieľať. Odtiaľ však čoskoro odišiel, jeho život sa otočil o 180 stupňov a ako 19-ročný emigroval do Sovietskeho zväzu. Tam ho zrejme prijali s nedôverou. Nedali mu občianstvo, len mu dovolili pracovať v továrni na elektrotechniku, a to nie v Moskve, ale v Minsku, dnešnom Bielorusku. Našiel si tu manželku Marinu a potom požiadal o návrat do USA s tým, že ho život v socializme sklamal. Vrátil sa v júni 1962.
Aj v USA robí skôr podradné práce, odcudzuje sa manželke, s ktorou má medzitým dve dcéry. Po rôznych peripetiách ho 22. novembra 1963 zastihli s talianskou puškou Carcano kalibru 6,5 mm v ruke pri okne skladiska učebníc, kde krátko predtým nastúpil ako mizerne platený skladník. Návštevník múzea si to môže predstaviť, keď sa pozerá z vedľajších okien a keď sa prejde po okolí budovy. V Texase aj v ten novembrový deň svietilo slnko a teplota dosahovala asi 26 stupňov Celzia. Prezidentské auto, tmavomodrý opancierovaný Lincoln Continental, preto išlo s odkrytou strechou. Prezident mával ľuďom na chodníkoch, aby zapôsobil na budúcich voličov.
Auto minulo sklad učebníc a pomalou jazdou sa od neho vzďaľovalo. Keď bolo medzi dubom na severnej strane Elm Street a druhou lampou pouličného osvetlenia, teda vo vzdialenosti medzi 53 a 80 metrami od okna na šiestom poschodí, atentátnik na neho začal zozadu strieľať. Vypálil trikrát. Podľa súčasných prepočtov (odvodených z filmových záberov) streľba trvala od prvého do tretieho výstrelu 8,3 sekundy.
Neskôr pokusy ukázali, že skúsení strelci by za týchto podmienok dokázali zasiahnuť ľudí v aute. Aj strelec z okna na šiestom poschodí sa trafil. Smrteľne zranil prezidenta. Texaský guvernér John Connally bol ťažko postrelený, ale uzdravil sa. Svedkovia policajtom povedali, že počuli výstrely zo skladiska učebníc a že videli za oknom aj strelca. Lee Harvey Osvald však medzi mužmi zákona ľahko prešiel a budovu opustil, pretože pôsobil úplne pokojne a policajtom povedal, že tam pracuje. Hľadali iný typ atentátnika. Oswald odchádza domov, čo je asi šesť kilometrov od miesta činu, prezlečie sa, ide opäť von. Nezdá sa, že by pomýšľal na útek. Na ulici ho zastavuje dallaský policajt, ktorému asi pripadal podozrivý. Oswald ho zastrelil revolverom kalibru 38.
Len tak na okraj: Puška aj revolver boli objednané písomne, zaplatené priloženým šekom, a tak ho obchodníci jednoducho poslali na adresu poštovej schránky, ktorú si prenajal Oswald. Po zavraždení strážnika sa Oswald skryl v kine, kde ho našli policajti, ktorí ho po potýčke zatkli. Veľa detailov je zvláštnych, ale Oswald ich už nestačil vysvetliť. Isté je asi len to, že akúkoľvek vinu na smrti prezidenta odmietal. O dva dni neskôr, keď ho policajti prevážali z jedného väzenia do druhého, Oswalda zastrelil iný muž. Volal sa Jack Ruby a tvrdil, že to urobil, aby prezidenta pomstil. Ani ten už nič nepovie. Za pár rokov potom zomrel vo väzení na rakovinu.
Warrenova komisia podľa sudcu Najvyššieho súdu, ktorý ju viedol usúdila, že Oswald bol osamoteným vrahom bez pomocníkov. V roku 1975 však komisia vedená viceprezidentom Nelsonom Rockefellerom skúmala, či na atentáte nemala podiel americká Ústredná spravodajská služba CIA. Nepreukázala to. Oproti tomu v roku 1978 komisia ustanovená Snemovňou reprezentantov kritizovala predchádzajúce vyšetrovanie za to, že sa poriadne nesnažilo zistiť, či nebol Oswald súčasťou širšieho sprisahania. Rozbor zvukovej nahrávky z vysielačky policajného vozu v Kennedyho sprievode vtedy dokázal, že zazneli štyri výstrely. Existoval ešte jeden strelec, možno skrytý na neďalekom trávnatom pahorku.
Aj tam môže dnešný návštevník Dallasu nazrieť a posúdiť, ako by sa odtiaľ strieľalo. Podľa komisie Snemovne reprezentantov tento strelec cieľ minul a trafil len Oswald. Špeciálna skupina Národnej akadémie vied však v roku 1981 usúdila, že takzvaný štvrtý výstrel bol len náhodným hlukom. Táto hypotéza vrátila do hry záver o jedinom strelcovi. Podľa niektorých Oswlad v čase, keď bol v námorníctve, nastúpil k CIA a do Sovietskeho zväzu bol vyslaný ako špión. Keď sa potom vrátil, využila ho mocná americká špionážna služba na odstránenie prezidenta, ktorý presadzoval vlastnú politiku. Iné domnienky naopak tvrdia, že Oswald sa stal sovietskym špiónom a vrátil sa do USA zabiť Kennedyho na príkaz Kremľa. Jedna teória dokonca hovorila, že namiesto Oswalda prišiel zo ZSSR do Ameriky prestrojený sovietsky špión s jeho dokladmi. Exhumácia Oswaldovho tela a porovnanie zubárskych záznamov túto teóriu, ako jednu z mála, vylúčila. Pochovaný bol naozaj Lee Harvey Oswald. Medzi podozrivými bola aj mafia, kubánsky vodca Fidel Castro, alebo naopak proticastrovskí emigranti v USA, ktorí chceli od Kennedyho tvrdší postoj proti Kube.
Autor týchto riadkov si pri tom spomenul na rozhovor, ktorý v roku 1995 viedol s námestníkom generálneho prokurátora štátu Minnesota Johnom Tunheimom. Ten mal na starosti vedenie ďalšej federálnej komisie, ktorej úlohou už nebolo vyšetrovať, ale uvoľniť verejný prístup k dokumentom o vyšetrovaní, nazbieranými rôznymi vyšetrovateľmi a roztrúsenými v rôznych archívoch. "Možno v nich niekto nájde nejakú súvislosť, ktorá nám zatiaľ unikla," vysvetlil. A pripustil, že sám si nie je istý, či bol Lee Harvey Oswald osamoteným vrahom.Mal však zaujímavú teóriu: "Ak by za atentátom bolo sprisahanie CIA alebo inej vládnej agentúry, už by sme to vedeli. To by nakoniec niekto prezradil. Keby však za ním stála mafia, nevedeli by sme stále nič. Mafiáni vedia mlčať..." Tunheimov tím dokončil prácu v roku 1998 a povolil verejný prístup k väčšine nazbieraných dokumentov. Obsahujú asi štyri milióny stránok. Zatiaľ v nich nikto nič nové nenašiel.
Nová analýza zostávajúcich úlomkov guliek z atentátu naznačila, že v útoku mohli byť zainteresovaní dvaja strelci. Zistenie teda vyvracia všeobecne propagovanú teóriu, že Lee Harvey Oswald ako jediný zastrelil Kennedyho. "Zistili sme, že dôkazy na vylúčenie druhého strelca boli od základu zlé," napísal autor štúdie William Tobin do najnovšieho vydania odborného periodika Annals of Applied Statistics.
Tobin, bývalý agent FBI a forenzný odborník, sa spojil s expertom na analýzu striel Cliffom Spiegelmanom z texaskej univerzity, aby spoločne preskúmali päť fragmentov z guliek, ktoré zavraždili prezidenta. Na skúmanie použili najmodernejšie vedecké postupy. Zistenia odporujú záverom komisie z roku 1978, v ktorej Dr. Vincent Guinn uviedol, že medzi fragmentmi streliva sa našli dve guľky nezvyčajného druhu. "Nová analýza dokázala, že úlomky guliek z atentátu nie sú ani v najmenšom také vzácne a nezvyčajné, ako sa uvádzalo," povedal Tobin. Nové zistenia dokazujú, že úlomky, ktoré sa zhodujú, pochádzajú z troch a viacerých samostatných výstrelov. Ak by to bolo tak, je veľmi pravdepodobné, že okrem Oswalda strieľal minimálne jeden ďalší útočník. "Veríme, že neexistuje žiadny vedecký dôkaz o tom, že analýza Dr. Guinna o zhodujúcich sa úlomkoch podporuje teóriu dvoch smrtiacich guliek." Smrť Kennedyho vyvolal mnoho smútku, no aj napriek týmto okolnostiam sa dodnes nepodarilo objasniť smrť jedného z najlepších prezidentov Spojených štátov amerických...